Komárno
22. júla (TASR) - Komárno patrí medzi najstaršie trvalo obývané
lokality na Slovensku, ktoré boli svojou polohou na sútoku riek Dunaj a
Váh aj významným strategickým miestom. Preto tu vybudovali jeden z
najväčších pevnostných systémov rakúsko-uhorskej monarchie, povedal v
rozhovore pre TASR pamiatkar Ľudovít Gráfel. Celý pevnostný systém, až
na niektoré detaily, je podľa jeho slov zachovaný dodnes v pôvodnom
stave.
V období tureckých vojen sa Komárno stalo hraničnou pevnosťou. Cisár
Ferdinand nariadil výstavbu modernej pevnosti, povolal fortifikačných
staviteľov z Talianska a vznikla prvá bastiónová pevnosť v európskom
vnútrozemí. Približne o sto rokov neskôr bola rozšírená o takzvanú Novú
pevnosť. Odolala všetkým dobyvačným vojnám Turkov.
Po tureckých vojnách stráca pevnosť svoj význam. Rakúska vojnová
mašinéria na ňu znova upriamila svoju pozornosť začiatkom 19. storočia,
prestavali Starú i Novú pevnosť, a vybudovali tiež vonkajšie obranné
línie, Palatínovu a Vážsku líniu, v polovici 19. storočia aj predsunuté
pevnosti za rieku Dunaj a Váh, a na strane dnešného Maďarska dve veľké
pevnosti – Monoštorská pevnosť a pevnosť Igmánd.
"Návštevník si môže pozrieť prakticky všetky objekty s výnimkou tých,
v ktorých sú prevádzky či technológie rôznych podnikov.
Najzaujímavejšia a historicky najhodnotnejšia je časť Starej a Novej
pevnosti, ktoré sú tiež sprístupnené verejnosti, aj keď iba so
sprievodcom z dôvodu bezpečnosti návštevníkov," spresnil Gráfel.
Obnovené boli bastión VI., ktorý sa nachádza najsevernejšie v obrannej
línii a je v ňom expozícia rímskych pamiatok, bastión V. s ďalšími
expozíciami, bastión II. aj Bratislavská brána, ktorá bola hlavným
vstupom do chráneného územia pevnosti. Priestory niektorých bastiónov
slúžia ako reštaurácie.
Stará pevnosť je žiaľ jednou z najhorších z hľadiska
stavebno-technického stavu. Vyše 15 rokov je majetkom mesta, ktoré sa ju
postupne snaží obnovovať z rôznych finančných zdrojov. "Tieto
objekty kedysi udržiavala monarchia a boli postavené pre dvestotisícovú
armádu. Dnes také mesto ako Komárno svojimi finančnými prostriedkami
nestačí. Je však už obnovená Ferdinandova brána, Leopoldova brána,
takzvaný muničný sklad - pracháreň, postupne sa obnovujú jednotlivé
časti kasárenskej budovy, ktorá je jedným z najväčších objektov na
Slovensku s dĺžkou vyše 620 metrov. Strecha už bola obnovená, postupne
ju chceme napĺňať rôznymi novými funkciami," dodal pamiatkar.
Vonkajší obvod pevnostného systému je podľa Gráfela 12,5 kilometra.
Stará pevnosť stojí na rozlohe vyše 12 hektárov. Od hrotu bastiónu, kde
je umiestnená Kamenná panna, po najvýchodnejší cíp je dĺžka 750 metrov. V
Palatínovej línii sú nadzemné chodby s celkovou dĺžkou 5,5 kilometra.
Nedobytnosť tejto pevnosti symbolizuje takzvaná Kamenná panna –
alegorická baroková postava umiestnená na bastióne madony, ktorý je
najväčším bastiónom Novej pevnosti. Na podstavci sochy je uvedený nápis "Nec Arte, Nec Marte", čo vo voľnom preklade znamená "Ani ľsťou, ani silou".
Komárno bolo vyhlásené za pamiatkovú zónu, kde sa nachádza vyše 40
národných kultúrnych pamiatok. Medzi nimi je Dôstojnícky pavilón, ktorý
je jedným z najväčších objektov historického jadra mesta. V minulosti
slúžil na ubytovanie dôstojníkov rakúsko-uhorskej armády. Významnou
pamiatkou je budova radnice pochádzajúca z polovice 18. storočia, ktorá
bola prestavaná v 19. storočí. Ďalším významným historickým objektom
mesta je klasicisticky upravený barokový trojičný stĺp, pravoslávny
kostol, ktorý slúžil tamojšej silnej srbskej komunite. "Zo
stredovekých a barokových pamiatok sa žiaľ veľa nezachovalo, dve veľké
zemetrasenia v roku 1763 a 1783 totiž prakticky zrovnali mesto so zemou.
V roku 1745 získava Komárno od uhorskej kráľovnej Márie Terézie
privilégium slobodného kráľovského mesta, ale ako mesto bolo
konštituované ešte v roku 1265 Belom IV.," uzavrel komárňanský pamiatkar.
0